Velký náhľad 30.08.2016 / Správa NDS

Obchvat Košíc, Prešova a kompletné Branisko sú nevyhnutnosťou

D1

Výstavba diaľničného obchvatu Košíc, juhozápadného obchvatu Prešova ako aj druhej rúry tunela Branisko sú nevyhnutnosťou a nemajú alternatívu, ak má mať Slovensko dobudovanú diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami.

 
Výstavba diaľničného obchvatu Košíc (D1 Budimír – Bidovce, R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany), juhozápadného obchvatu Prešova ako aj druhej rúry tunela Branisko sú nevyhnutnosťou a nemajú alternatívu, ak má mať Slovensko dobudovanú diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami.

Druhá rúra tunela Branisko nevyhnutnosťou

"Pokiaľ ide o dostavbu druhej rúry Braniska, otázka nestojí tak, či ju stavať, ale kedy. Nárast intenzít dopravy je nespochybniteľný, nech by aj doprava rástla ako za posledných desať rokov (cca 5,58% ročne), druhá rúra by aj v tomto prípade mala stáť okolo roku 2025. Znamená to, že začiatok výstavby je otázkou niekoľkých rokov. To je jadrom debaty,“ uviedol generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Róbert Auxt.
 
Nárast dopravy okrem prognózy NDS predpokladá aj technická štúdia pre úsek D1 Prešov, západ - Prešov, juh. Tá  projektuje dopravné zaťaženie na rok 2025 na úseku diaľnice D1 Svinia - Prešov na úrovni 21 810 vozidiel denne. Úsek D1 Svinia - Prešov sa pritom nachádza medzi východným portálom tunela Branisko a západným vjazdom do mesta Prešov, dá sa  predpokladať, že tieto vozidlá prejdú aj spomínaným Braniskom. Napriek tomu, že daná technická štúdia prognózuje o 2 586 vozidiel menej ako publikovaná prognóza NDS v tuneli Branisko v roku 2025, stále ide o priemernú intenzitu vyššiu ako 20-tisíc vozidiel denne. 
 
"Druhá rúra Braniska nemá alternatívu. Ak nechceme dopravný kolaps a absolútne odstrihnutie východu, druhá rúra by mala vodičom slúžiť najneskôr v roku 2025. Prvá rúra bude mať vtedy za sebou viac ako 20 rokov užívania a potrebuje generálnu opravu. Doprava teda pôjde istý čas aj tak jednou rúrou, kým sa pôvodný úsek Braniska nezrekonštruuje,“ vysvetlil Róbert Auxt. Informácia, že sedemkilometrový úsek autostrády v úseku Braniska bude stáť vyše 50 miliónov eur na kilometer, nie je pravdivá, upozorňuje generálny riaditeľ NDS. V sume potrebnej na výstavbu druhej rúry Braniska vo výške 350 miliónov eur je totiž zahrnutá aj kompletná rekonštrukcia existujúcej rúry vo výške 115 miliónov eur. Náklady na kilometer novej diaľnice tak dosahujú asi 33,6 milióna eur, čo nevybočuje zo štandardu výstavby podobných úsekov aj v zahraničí (70% úseku tvorí tunel).
 
"Rovnako zdôrazňujem, že ak niekto druhú rúru odmieta, odmieta súvislú diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami. Toto nie je o value for money, ale o sedliackom rozume. S výnimkou úseku D1 Turany – Hubová a druhej rúry Braniska sú dnes rozostavané všetky úseky D1. Po dokončení úseku D1 Turany – Hubová by tak ostal medzi Košicami, Prešovom a hlavným mestom jediný lievik v podobe chýbajúcej druhej rúry Braniska. Samozrejme, bez druhej rúry by generálna oprava existujúceho tunela znamenala pre motoristov nepredstaviteľné problémy,“ konštatoval Róbert Auxt. Aj preto vydal príkaz na obnovenie prípravy výstavby druhej rúry Braniska.
 
"Skôr či neskôr sa do toho jednoducho pustiť musíme. Nie na základe emócií, ale na základe faktov. Plnohodnotný rozvoj východného Slovenska je bez kompletného Braniska nemysliteľný,“ pripomenul. Obcházková trasa tunela Branisko dnes vedie cez pôvodnú cestu horským priechodom, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu  alebo sa tiahne 32 km obcami Žehra, Spišské Vlachy, Krompachy, Kluknava, Víťaz a Široké.  „Ak sa máme tváriť, že Branisko v plnom profile ani len netreba dobudovať,  ktorý väčší investor bude vôbec premýšľať nad východným Slovenskom ako ideálnym miestom pre svoju investíciu? Všetky väčšie spoločnosti fungujú na metóde riadenia logistiky systémom just-in-time. Bez plynulej premávky cez Branisko región východného Slovenska neprichádza pre takýchto  investorov ani len do úvahy“ upozorňuje Róbert Auxt. Neexistencia diaľničného úseku v plnom profile po Prešov a Košice spôsobuje, že východné Slovensko je v očiach potenciálnych investorov oproti západnému Slovensku vnímané ako región druhej kategórie.

Bezpečnosť na prvom mieste

Zabúdať netreba ani na bezpečnosť, ľudské životy sú prvoradou prioritou. V roku 2002 napríklad bolo na úseku ciest prvej triedy I/18 a D1 zaznamenaných 42 dopravných nehôd. Z celkového počtu nehôd na tejto trase mali 3 osoby ľahké zranenia, 4 ťažké a 2 prípady boli smrteľné. V roku 2004, teda v čase prevádzky tunela Branisko sa tieto počty výrazne znížili. Počet dopravných nehôd klesol zo 42 na 11, teda o takmer 74%, pričom nebolo zaznamenané ani jedno smrteľné, či ťažké zranenie. Tento trend pokračoval aj v ďalších rokoch, keď len za prvých 6 rokov svojej prevádzky tunel Branisko pomohol „ušetriť“ až 12 ľudských životov.
 
"Rovnako dávam do pozornosti, že za prvý polrok 2016 počet registrácií nových vozidiel na Slovensku stúpol medziročne o 18,24%, v celej EÚ predaj vzrástol o 9,4%. Vyššie predaje automobilov vytvárajú predpoklady zvyšovania dopravnej intenzity,“ uzavrel Róbert Auxt. Aj preto by sa po dokončení obchvatu Košíc a Prešova malo podľa generálneho riaditeľa NDS plynulo pokračovať vo výstavbe druhej rúry Braniska a úseku R2 po Rožňavu vrátane tunela Soroška.